CategoriesBlog Fakty o káve História kávy

Bezkofeínová káva – príbeh často podceňovanej kávy bez kofeínu

Bezkofeínová káva

Káva patrí medzi najpopulárnejšie nápoje na svete. Hádam neexistuje miesto na svete, kde by si ju ľudia každý deň s radosťou nevychutnávali. Približne len 10 percent z nich však siahne po jej alternatíve bez obsahu kofeínu. Jeho úplné vynechanie však nie je pravdivá informácia, v jednej šálke totiž stále ostane do 12 mg tejto látky. Čo je ale stále len desatina oproti iným typom kávy.

 

Čo je kofeín?

Kofeín je veľmi zaujímavá látka, ktorá však medzi vedcami či medikmi vyvoláva časté kontroverzie. Platí totiž, že môže ľuďom pomôcť, ale na druhej strane nemusí byť prospešná pre ich zdravotný stav. Pri jeho spracovaní sa v pečeni vytvoria tri látky s rôznymi účinkami na organizmus. Tie síce človeka dostatočne nakopnú, no užitie vysokej dávky kofeínu môže privodiť nepríjemné problémy:

  1. teofylin zvýši schopnosť sústredenia či tep,
  2. teobromin zvýši tok živín a kyslíku do mozgu,
  3. paraxantin urýchli rozpad tukov, ktoré vyživujú svaly, čím sa zvýši fyzický výkon človeka.

 

Ako vznikla káva bez kofeínu?

Ako prvý sa káve bez kofeínu venoval v roku 1820 Friedlieb Ferdinand Runge, ktorému sa podarilo izolovať kofeín. Vedecké podmienky tej doby mu však neumožňovali dozvedieť sa dostatočný počet informácii o kofeíne, preto sa mu z komerčného hľadiska neoplatilo vyrobiť kávu bez kofeínu.

Bezkofeínovú kávu si patentoval až na začiatku dvadsiateho storočia Ludwig Roselius. Ten prišiel na metódu odstránenia kofeínu v roku 1906 úplnou náhodou. Jeho náklad s kávou sa totiž nešťastne dostal do kontaktu s morskou slanou vodou, ktorá látku eliminovala. V našich končinách bol patent udelený až Čechovi Zdeňkovi Žáčikovi v roku 1962.

 

Dve metódy zbavenia sa kofeínu

Bezkofeínová káva je vo svojej podstate identická ako klasické typy, odstráni sa z nej len 97 percent kofeínu. Všetko ostatné ostáva po starom. Ako to však docieliť, na to existuje niekoľko spôsobov. Najčastejšie sa však stretávame s 2 metódami dekofenizácie:

  1. švajčiarskym vodným procesom,
  2. európskym procesom.

Dekofenizácia sa aplikuje na zelené, nepražené zrnká, na ktorých musia docieliť jedinú vec – odstrániť kofeín a všetky ostatné zložky nechať nedotknuté. Ide o veľmi náročný proces, keďže okrem kyseliny mravčej a citrónovej, celulózy, proteínov či sacharózy existuje približne tisíc ďalších, ktoré sú dôležité pri zachovaní tradičnej arómy a chuti.

 

1 Švajčiarsky vodný proces

Tento proces prebieha bez nutností akýchkoľvek chemických reakcií. Kofeínu sa zbaví len pomocou pary a horúcej vody. Najprv sa káva vyluhuje v pare a vode, kofeín sa eliminuje vďaka filtrom s aktívnym uhlíkom. Upravené kávové zrná sa následne namočia do roztoku už bez kofeínu.

Takto do seba dokážu nasať tradičnú chuť a arómu. Potom ich už len stačí pred cestou do pražiarne dôkladne usušiť. Tento proces sa hodí skôr pre arabicu, ktorá je viac aromatická ako robusta. Odstránia sa pri ňom aj arómy a éterické oleje.

 

2 Európsky proces dekofenizácie

Ide o najvyužívanejšiu metódu. Nepražená káva sa namočí do vody, aby sa roztvorilo zelené zrnko. Následne sa premyje v methylenchloride, ktorý zamedzí negatívnym účinkom vody na arómu a chuť. Táto látka absorbuje približne 97 percent kofeínu. Káva sa v ďalšom kroku opäť vymočí vo vode a vysuší.

Tento proces je veľmi výhodný z dôvodu, že dokáže zachovať autentickú chuť a vôňu pôvodnej kávy. Existuje aj iná možnosť, ako si zadovážiť tento druh kávy. Brazílski vedci totiž zistili, že kávovník Coffee arabica je úplne bez kofeínu. Objavili ho v Etiópii a ide o veľký prevrat hlavne z pohľadu chuti a arómy nápoja. Dovtedy sa totiž pokúšali vyrobiť kávu aj z podobných kávovníkov, ktoré vyšľachtili krížením madagaskarských rastlín a arabicy, no výsledok nebol dostačujúci hlavne pre chuťové poháriky.

 

Prospešná aj pre zdravie

V prvom rade treba poznamenať, že kvalitná káva je obrovským zdrojom antioxidantov. Takmer rovnaké množstvo obsahuje aj káva bez kofeínu (najdôležitejšie sú polyfenoly a hydrocinnamické kyseliny). Okrem toho obsahuje jedna jej šálka aj napríklad 2,4 % doporučeného denného množstva magnézia, 2,5 % niacínu či 4,8 % draslíka.

Pozitívny vplyv má aj na iné zdravotné stránky. Pomáha znížiť riziko cukrovky druhého typu až o 7 percent či znížiť hladinu enzýmov v pečeni. Dokázaný bol aj pozitívny vplyv na mentálne problémy spojené s vekom. Konkrétne sa jedná o ochranu neurónov v mozgu, čo môže zabrániť vzniku Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby. Podľa posledných vedeckých výskumov je dokonca aj čiastočným ochrancom proti rôznym druhom rakoviny (pozitívne výsledky boli dokázané najmä pri rakovine konečníka). Navyše vás oproti klasickej káve nebude páliť záha…

 

Kto by mal po nej siahnuť?

Existujú ľudia, ktorým nerobí problém každý deň vypiť aj viac ako päť šálok kávy a neodrazí sa to na ich zdravotnom stave. Pre iných je také množstvo kofeínu naopak škodlivé. To môže totiž spôsobiť problémy s centrálnym nervovým systémom, trávením, spánkom, srdečnou arytmiou či úzkosť. A práve pre nich je určená káva bez kofeínu. Vďaka nej sa svojej klasickej každodennej šálky nemusia vzdať ani tehotné či dojčiace ženy.

 


Ak predsa len preferujete tú s kofeínom, kúpite ju v našom e-shope s kávou.