Nároky na pestovanie

Za našou každodennou šálkou kávy je veľmi zaujímavý príbeh.  Ako sa vlastne dostala až k nám? Všetko to začína pri plodine s názvom kávovník. Káve sa darí prevažne v tropických krajinách, keďže vyžaduje kombináciu vlhka a tepla. Samotná vlhkosť nestačí, pestovatelia sa musia spoliehať aj na dostatok dažďa, približne 1500 až 2000 milimetrov počas obdobia, kedy kávovník dozrieva (cca osem mesiacov).

Samotná pôda musí byť samozrejme úrodná a obsahovať dusičnany či humus. Ani pri splnení  vyššie spomenutých podmienok sa prvej úrody nedočkáte v krátkom čase. Ide o pomaly rastúcu plodinu, na ktorej úrodu si počkáte približne päť rokov. Najlepšie sa mu darí nasledovných pätnásť rokov,  pri dobrej starostlivosti až  dvadsať. Jeho životnosť je až sedemdesiat rokov.

Z Etiópie do celého sveta

Kávovník sa radí medzi ovocné stromy. Jeho plody si môžete ľahko pomýliť kvôli podobnej farbe či tvaru s našimi čerešňami. Kávovník arabský je pôvodne divoko žijúca rastlina, ktorá pochádza z Etiópskych končín. Práve tento kávovník je najtypickejší pri pestovaní kávy. Postupom času vzniklo krížením a šľachtením veľké množstvo jeho druhov. K týmto krokom prinútili vedcov negatívne vplyvy škodcov. Tých netreba vôbec podceňovať, veď na takom Cejlóne spravili z kávy len spomienku a vystriedať ju tam musel čaj. Ako sme už spomenuli, domovom Kávovníka arabského je oblasť Kaffa v Etiópii, kde sa s ním môžete stretnúť dodnes. Jeho cesta následne smerovala do Arábie a postupne do všetkých miest, kde mu vyhovujú prírodné podmienky či podnebie.

Svet kávy ovládajú tri kávovníky

Pri pestovaní kávy sa využívajú spravidla tri druhy kávovníka – Robusta, Arabský a Coffea Liberica.

Robusta

Ide o menej náročnejší kávovník. Nevýhodou sú zrná s menej výraznou chuťou a arómou. Pre pestovateľov sa stala Robusta obľúbenou vďaka vysokej odolnosti voči škodcom. Na trhu je finančne veľmi výnosná. Na pestovanie sú potrebné teploty presahujúce 30 stupňov Celzia. K dozrievanie plodov prichádza v období od deviatich do jedenástich mesiacov. Finančnú nenáročnosť prináša aj suchá metóda spracovania. Sušiace plody v šupkách (približne po dobu jedného mesiaca) je nutné ochrániť pred kvasením prehrabávaním. Následne sa nechajú na dva mesiace odstáť a sú pripravené na vývoz. Veľmi často sa využívajú pri zmesiach s inými druhmi kávy, čo môže znížiť jej cenu.

Arabský kávovník

Pri tejto plodine často nastáva k zničeniu zo strany škodcov. Pre rast je potrebná pomerne vysoká nadmorská výška, aj keď je Arabský kávovník paradoxne citlivý na mráz. Teplota by však nemala prekročiť hranicu 24 stupňov Celzia. Dozrievanie trvá od šiestich do ôsmych mesiacov. Pre nízky obsah kofeínu vyniká sladkosť a lahodnosť plodov, čo ju robia najkvalitnejšou na trhu s kávou. Nie je preto divu, že tvorí až 72 percent celkovej produkcie kávy, dokonca aj pri podstatne náročnejšom spracovaní oproti Robuste. Využíva sa totiž mokrá metóda, pri ktorej sa objavuje aj proces kvasenia. Ide o finančne náročnejšie spracovanie, čo sa odráža aj na jej konečnej cene.

Coffea liberica

Táto odroda kávovníka potrebuje najdlhšiu dobu od opelenia (12 až 14 mesiacov). Vyznačuje sa nie len veľkosťou plodov ale aj schopnosťou vyrásť až do výšky 20 metrov. Plody majú výrazne horkú chuť. Nejde o najvyššiu kvalitu kávy, no jej odlišnosť ju robí pomerne výnosnou.

Zber kávy je odlišný

Pre všetky oblasti či odrody je identický jeden fakt. Káva sa zbiera výlučne počas sezón sucha. Práve vtedy dostávajú plody kávovníka červenú farbu. Metód zberu je však naozaj veľmi veľa. Ešte stále vo svete prevláda ručný zber, to platí najmä u „kávových krajinách“. Inde sa využívajú aj stroje, no najprv sa plody otrasú zo stromov a kríkov. Tu sa však z nich zbavíme všetkých plodov. Ak by sme chceli ponechať nezrelé, treba využívať ručný zber. Zelené tak môžeme obrať neskôr.

Pri manuálnej forme sa využívajú aj  poľnohospodárstve známe česače, ktoré vďaka ohybným zúbkom zanechajú zelenšie plody na kríkoch. Ideálny vek pre zber je obdobie piatich až šiestich rokov, kedy je úroda najvyššia. Zvyčajne kávovníky produkujú plody raz za rok. Iné je to v tropických oblastiach, kde sa nestriedajú obdobia dažďa a sucha, resp. je vplyv striedania na úrodu minimálny. Tu dokážu kávovníky plodiť aj dvakrát do roka. Musíme však počítať s tým, že ide o hlavnú a vedľajšiu úrodu (Kongo, Kolumbia, Keňa).

Najväčší producenti kávy

Káva sa pestuje vo viacerých lokalitách na svete. V mnohých krajinách ide o najdôležitejší sektor ekonomiky, keďže toto odvetvie zamestnáva najmä v Stredoamerických krajinách takmer polovicu obyvateľstva. Nejde totiž len o samotné sadenie, oberanie či praženie. Naviazaných na kávu je aj množstvo subdodávateľov.

Z pohľadu počtu vriec, ktoré vyprodukuje jednotlivá krajina ročne, vládne rebríčku Brazília s 50 miliónmi. Je neohrozeným kráľom s podielom viac ako tridsať percent. Nie je sa čomu čudovať, veď ide o 150 – ročnú tradíciu. Na druhom mieste Vietnam, čo je pre mnohých „kávičkárov“ prekvapením. Ročne však dokáže vyprodukovať až 19 miliónov vriec. S väčším odstupom nasledujú už o čosi známejšie krajiny z pohľadu tohto nápoja – Kolumbia a Indonézia (10 miliónov vriec). Ich kávy sa vyznačujú vysokou kvalitou a maximálnym
záujmom na trhu. Pestuje sa tu totiž najmä Arabica. Približne rovnaké množstvo (od štyroch do šiestich miliónov) vyprodukujú India, rodisko kávy Etiópia, Honduras so svojou ideálnou klímou a prostredím, Peru, Guatemala a pre obyvateľov USA obľúbená káva z Mexika.

22august
2019
  • 35
  • 0
Category: Blog

Pridať komentár

Snažíme sa pravidelne prinášať novinky zo sveta kávy

Prihláste sa do newslettra plného kávových špecialít