Ak by sme chceli určiť vek kávy ako nápoja, dostali by sme sa k  štvorcifernej cifre. Všetko to začalo pri etiópskom pastierovi v 9.  storočí, dnes ju nájdeme v každej kaviarni, reštaurácii či domácnosti po celom svete. Ako však putovala po jednotlivých kontinentoch či  ríšach z časového pohľadu?

9. storočie

Dnes hádam najobľúbenejší horúci nápoj nepochádza z Talianska,  Brazílie či iných kávových veľmocí, ktoré dokážu posledné  desaťročia vyprodukovať milióny vriec pre celosvetový trh. Dejiny  kávy siahajú do Etiópie, habešskej vysočiny či Kene neďaleko  legendárnej Rajskej záhrady. Práve z habešskej vysočiny pochádza množstvo legiend, v ktorých sa spomína „čierne zlato“. Tá  najznámejšia vyrozpráva príbeh o pastierovi s menom Kaldi, ktorí tu pásol svoje kozy. Stádo vyháňal na rôzne pastviny dnešného Jemenu,  no jedného dňa ho ich správanie veľmi prekvapilo. Po  pochutnaní si na neznámych plodov z blízkych kríkov sa začali  netradične divoko šantiť a nie a nie prestať. Dokonca aj v noci ho  budilo ich vyvádzanie aj v čase, keď už zvykli tvrdo spať. Netrvalo  dlho a o tejto historke sa dozvedel aj opát priľahlého kláštora, ktorý  zo spomenutých plodov uvaril nápoj pre svojich rehoľníkov. Takmer okamžite po vypití dokázal spolu s nimi stráviť celú noc modlitbou bez toho, aby cítili únavu. Okamžite sa začali zásobovať týmto   zázrakom. Počas obdobia dažďov sušili vetvičky nad otvoreným  ohňom, kým z nich nepadali bobule do pahreby a neprekvapila ich veľmi zaujímavá vôňa. Tieto popraskané a zuhoľnatené bôby  rozdrvili a z prachu si varili silu dodávajúci nápoj. Keďže sa chuť  s tým pôvodným nedala ani len porovnať a účinky ostali zachované,
sláve kávy už nestalo nič v ceste.

14. storočie

Nasleduje hluché obdobie v histórii kávy. Ďalšie zmienky o jej  pestovaní sa objavujú až v tomto storočí. Podľa nich sa prvé  plánované pestovanie kávy udialo v terasovitých záhradách v  Jemene. Do tohto kúta sveta ju mali priniesť etiópski bojovníci, ktorí ho niesli ako vhodný a vzácny obchodný produkt. Práve z miestneho  prístavu v Adene (Južný Jemen) neskôr putovala do svätého mesta  Islamu Mekka. Tá bola už v tom čase jedným z najdôležitejších  obchodných centier Arábie. Preto nie je náhodou, že práve tu vznikli  prvé kaviarne na svete a práve na tomto mieste sa začala dôležitá  osveta tohto nápoja. O Mekke taktiež hovoríme ako o lokalite, kde  nachádzame pôvod názvu „káva“, vycházdajúceho z turecko – arabského slova „kahve“. Ten v preklade znamenal niečo ako  „omamný nápoj“.

16. storočie

Omamné účinky nie vždy znamenali pre kávu len plusy. Dôkazom  toho je situácia z roku 1511, kedy sa práve kvôli tomu stala tŕňom  v oku mocných náboženských vládcov. Tí sa ju rozhodli zakázať  a prirovnali ju z hľadiska negatívneho ovplyvnenia mysle a činov ľudí  k alkoholu. Dokonca to dospelo až do štádia, keď sa začali páliť všetky  jej zásoby a predaj bol prísne trestaný. Treba však dodať, že tieto  dôvody boli len takým alibistickým vyhováraním sa a nepriznaním si  pravých dôvodov pred očami ľudu. Oveľa väčšie obavy mali  z  neustáleho nárastu počtu kaviarni. V nich sa totiž ľudia stretávali a hlavne diskutovali aj o možných zmenách v riadení ich krajiny.   Politické angažovanie sa bolo v tej dobe tým posledným, čo by  náboženská elita potrebovala. Ani tieto opatrenia nedokázali šírenie  kávy rapídne zastaviť. Mekka bola predsa len dôležitým uzlom  obchodných ciest. Otázkou bolo len to, kedy sa dokáže dostať aj do  veľkomiest ako Damašek, Aleppo či Káhira. Centrom obchodu s  „čiernym zlatom“ sa však zatiaľ stalo mesto na brehu Červeného  mora, ktoré má vo svete kávy doteraz veľmi známe meno – Mokka  (doteraz sa tak hovorí silnej arabskej káve). Aby si Jemen čo  najdlhšie udržal monopol, jeho vládcovia zakázali vývoz kávovníka a  bobule kávy mohli opustiť krajinu len varené či pražené, aby ich  konkurencia nemohla opätovne zasadiť. Aj preto sa ešte dlhé roky  ani nikde inde nepestovala. Ak aj napadlo niekoho túto rastlinu  ukradnúť a prepašovať cez hranice, tresty boli neúprosné.

17. storočie

Zlom nastal až v roku 1618, kedy sa neznámemu holandskému  obchodníkovi podarilo preniesť z Jemenu na Jávu niekoľko  kávovníkov. Keďže sa toto územie dnešnej Indonézie nachádzalo  pod nadvládou jeho domoviny a patrilo medzi kolónie Holandska, svitlo na lepšie časy v tomto priemysle aj pre Európu. Nie len že sa tu  podarilo vypestovať ozajstné kávovníky, no miestna lávová pôda
a vlhké podnebie robilo zázraky, čo dopomohlo k vzniku prvej  zámorskej kávovej plantáži na svete. O pár rokov neskôr doviezla  obchodná spoločnosť East Indies zrnkovú kávu aj priamo do Európy,  čo naštartovalo snahu experimentovať s pestovaním kávy aj ostatné kolónie. Portugalci tak začali vo veľkom činiť v Brazílii, Briti  v ostatných kútoch Afriky a na Jamajke a Francúzi vo Francúzskej či na Antilách. V druhej polovici 17. storočia sa káva dostala aj do nemecka, čo považujeme v jej histórii za dôležitý moment. V roku  1673 sa v Brémach ako slobodnom hanzovom meste otvorila prvá kaviareň, o dva roky neskôr ich napodobnil Hamburg a keďže išlo  o centrá Nemecka, rýchlo sa rozšíril do jeho všetkých kútov. Čo sa týka kaviarní, tými je historicky preslávená aj Viedeň. Tu však ide  o veľmi zaujímavé pozadie tohto príbehu. Pre nás susedná metropola  bola totiž v roku 1683 obliehaná Turkami, ktorí sa jej však museli  vďaka statočnosti miestnych obyvateľov vzdať. Pri nečakanom   úniku tu zabudli 500 vriec zelených kávových bôbov a   kávičkovanie“ sa mohlo začať aj tu. Najprv však tento horký a silný turecký nápoj (mokka) miestnym ľuďom nechutil. Preto sa snažili   spraviť niečo, čo bude miestnej  smotánke viac vyhovovať. Mlsné  jazýčky uspokojila až jej kombinácia s medom a šľahačkou, ktorú nazvali „Wiener Melange“, čiže „viedenská káva“. K tomu sa veľmi  hodili aj rôzne cukrovinky, o ktoré tu nebola núdza.

18. storočie

Práve toto storočie prinieslo popularitu káve aj medzi známymi  osobnosťami. Posedenia v kaviarňach obľuboval prostý ľud aj smotánka čoraz častejšie, k čomu dopomáhala aj široká ponuka  zákuskov a iných cukroviniek v takmer každej prevádzke. Ich  majitelia vycítili šancu na zákazníkoch zarobiť, preto zvykli  zorganizovať aj verejné koncerty či prednesy umelcov. Káva  dopomohla k sláve aj takej veličine, akou bol Johann Sebastian Bach, ktorý svoju Kávovú kantánu uviedol práve v kaviarni. Ani tu však  nekvitli ruže kávovníkom úplne všade. Napríklad také Prusko a jeho  malo dokonca podobne prísny meter k jeho plodom. Na dovoze a pražení bôbov si vybudovali monopol a neboli ochotní povoliť  obchodovanie s nimi za hranice ani pri vysokých cenách. To však  nahrávalo pašerákom, ktorí kontraband presúvali do cudziny veľmi radi a zarobili viac ako slušne…

19. storočie

Zlaté obdobie kávy. Uľahčilo sa cestovanie, kolónie rástli ako huby po daždi a to platí aj o vplyve mocností na miestne obyvateľstvo.  Práve preto sa rozširovali aj ich kávové plantáže v Južnej Amerike či Afrike. Práve tu niekde môžeme hľadať začiatky vzniku kávového  pásu, ktorý sa rozprestiera medzi 23. severnou a 25. južnou  rovnobežkou. Vďaka jeho vzniku sa káva stala druhým najväčším  svetovým obchodným artiklom po rope. Tu niekde začala sláva  a neuveriteľný vplyv kávy na celosvetovú ekonomiku či spoločnosť  ako takú. Dvadsiate storočie či začiatok toho súčasného len žnú  plody činov ľudí počas tých, ktoré sme vám opísali. Z výmenného  artiklu sa káva stála tovarom, ktorého cena sa vie vyšplhať na  neuveriteľné sumy. V čase inflácie počas 20. rokov minulého  storočia mohli nemeckí obchodníci predávať jednu libru zrnkovej  kávy za tri miliardy mariek. V mnohých krajinách ide o najdôležitejšiu časť miestnej ekonomiky a bez kávového priemyslu  by obyvateľstvo trpelo hladom. Aj preto sa káve už stáročia hovorí „čierne zlato“.

02október
2019
  • 7
  • 0
Category: Blog

Pridať komentár

Snažíme sa pravidelne prinášať novinky zo sveta kávy

Prihláste sa do newslettra plného kávových špecialít