Káva mala vždy svoje miesto vo svete kinematografie. Fanúšikovia dobrého filmu radi spomínajú na epické scénky, kde tento nápoj zohral významnú rolu. Nemenej kvalitné sú aj rôzne dokumenty, ktoré opisujú životný príbeh samotnej kávy či jej pestovateľov. Jedným z nich je aj Kávová spravedlnost, ktorého tvorcom je česká režisérka Andrea Majstrovičová.

Dokument z cyklu Príbehy z Afriky vyrozpráva príbeh o živote obyvateľov východnej Ugandy, ktorí pracujú na kávových poliach v miestnych horách a argumentoch tradičného hnutia za  spravodlivý obchod v Anglicku. Mimoriadne kvalitný snímok z roku 2008  režisérky Andrey Majstrovičovej (Česká republika) sa venuje životu obyčajných roľníkoch venujúcich sa pestovaniu kávy v tejto Africkej rodine a podobách rozvojovej pomoci. Hlavnou postavou je farmárka Jennipher Wettaka, ktorej prarodičia podobne ako ona sama pestovali kávu už pred mnohými rokmi. V tých dobách miestni ľudia žijúci v pohorí Mount Elgon (východná Uganda) oberali plody Arabicy len v malých množstvách. Viac nebolo treba, o ich obživu sa postaralo aj pár kilogramov bobúľ ročne, ktoré následne predali do susednej Kene, vzdialenej menej ako sto kilometrov.

Aj štyridsaťdvaročná Jennipher má len dvojakrovú farmu s dvoma tisícmi kávovníkov. Tie sa starajú aspoň o existenčný život jej šiestich vlastných detí a troch osvojených sirotiek. Práca to bola namáhavá, pláca ešte horšia. Keďže farmári predávali svoj tovar sami, cenu určovali rôzni aj pochybní sprostredkovatelia. Tá často nepokryla ani náklady na žatvu… Všetko sa to začalo ale meniť v čase, keď farmári založili v tejto oblasti kávové družstvo Gumutindo. To sa okamžite stalo veľmi populárnym a postupne pod svoje krídla zobralo viac ako 5000 menších pestovateľov. Gumutindo ich združuje a vykupuje ich úrodu. Následne ju pod známkou Fair Trade triedi a predáva hlavne do Európy. Vďaka tomu majú farmári zaručenú minimálnu výkupnú cenu, ktorú neovplyvňujú ani cenové výkyvy na celosvetovom trhu.

V roku 2008, keď sa tento dokument natáčal, získali miestni ľudia za libru zelenej kávy dolár a dvadsaťjeden centov. To však nebolo všetko. Navyše dostávali desať centov za libru ako sociálnu prémiu na rozvoj miestnych komunít. Známka Fair Trade zaručuje zo strany
medzinárodnej organizácie FLO dodržiavanie družstva presné pracovné štandardy. Okrem iného vedenie účtovníctva a zápisov zo schôdzí či zákaz detskej či nútenej práce. Pre Afriku nie je ani  samozrejmosťou, že nesmú využívať ani zakázané pesticídy či  hnojivá. Šéfovia Gumutindo tvrdia, že nejde o žiadnu charitu, aj keď cena za libru kávy je v určitých mesiacoch reálne vyššia, aká je  oficiálne na trhu. Podľa nich vždy išlo o korektný obchod.

Aby kvalita kávy bola čo najvyššia a konkurencieschopná, družstvo sa snaží farmárov učiť, ako predísť hnilobám či uschýnaniu úrody. Dôležité je triedenie kávových zŕn či zamestnanie ochutnávačov vzoriek. Britská Fair Trade Foundation je najdôležitejším partnerom
Gumutindo. Samotnú myšlienku spravodlivého obchodu sa snaží rozširovať po svete už desaťročia. Ako tvrdia jej organizátori, jedného dňa by chceli dosiahnuť fér obchod celosvetovo.

Len pár kilometrov ďalej v oblasti Kamuli v strednej Ugande už funguje iný projekt, ktorý by mal zaručiť spravodlivý obchod. Najrôznejším moderným spôsobom poľnohospodárstva či kvalitnejšieho života tu učí Ugandská organizácia Kulika. Tá to dokáže v spolupráci s holandskou Solidaridad a Európskou komisiou. Miestnym roľníkom vybudovali úsporné kachle či latríny. Farmári by mali časom zvládnuť bezproblémovo a kvalitne sa postarať o kávovníky. Problémom totiž v minulosti bolo, že často zožltli. Aby bola zaistená obživa počas dozrievania kávy, naučili ich vedľa nich aj pestovať iné plodiny. Kulika dodala farmám modernejšie náradie, obyvateľov učí aj základným hygienickým normám. Do tejto  organizácie sa zapojilo 4000 pestovateľov, medzi ktorými je aj David Kibiky, o ktorého živote je táto časť dokumentu. Ten je za spoluprácu veľmi rád, keďže farmu dokázal posunúť na lepšiu úroveň. Najviac zo všetkého si želá, aby tu Kulika ostala ešte aspoň päť rokov.

Káva z oblasti Kamuli sa stále nemôže kvalitou rovnať horským arabicam. Ide totiž o klasickú Robustu, čomu zodpovedá aj nízke ocenenie. Za jednu libru dostanú iba šesťdesiat centov…Tento projekt má však oveľa sociálnejší efekt, keďže sa miestne farmy môžu pochváliť oveľa väčšou čistotou. Domáci si podľa ich vyjadrení nepamätajú, kedy boli tak zdraví a o vzdelaní na tejto úrovni mohli v minulosti len snívať. Až v druhej fáze projektu by mal nastať aj ich ekonomický progres. Všetko smeruje k tomu, že do roku 2010 by sa mali postaviť na vlastné nohy. Približne v tej dobe by mohli začať predávať svoju kávu pod holandskou známkou UTZ CERTIFIED, ktorá funguje na podobných základoch ako Fair Trade. Európska podpora sa totiž skončí a osud fariem ostane v ich vlastných rukách.

Nakoniec sa dokument venuje kávovému českému špecialistovi Danielovi Kolskému. Ten sa rozhodol bojovať proti veľkým reťazcom a otvoriť si malú firmu vo svojej domovine, kde ponúka tieto Fair Trade kávy z Afriky. Na všetko musí stačiť desať zamestnancov, ktorým nie je osud napríklad aj ugandských remeselníkov ľahostajný. Na konci dokumentu je len na každom samotnom divákovi, či Fair Trade bude považovať za rozvojovú pomoc alebo len obyčajný obchod…

11september
2019
  • 15
  • 0
Category: Blog

Pridať komentár

Snažíme sa pravidelne prinášať novinky zo sveta kávy

Prihláste sa do newslettra plného kávových špecialít