Medzi najdôležitejšie faktory, ktoré umiestňujú kávu na najvyššie rebríčky popularity kávy na svete, je aj existencia kofeínu. Kvôli nemu si nevychutnávame len jej chuť, využívame ju ako skvelý životabudič. Nejde však o jediný nápoj, kde sa táto látka nachádza.
Čaj
Nevidíte zle, určité množstvo kofeínu obsahuje aj čaj. Jeho účinky sú však oveľa miernejšie ako pri káve. Dôvodom je pomalšie uvoľňovanie a vstrebávanie v menšom množstve. Takisto sa ho tu nachádza pomerne málo. Preto sa nemusíte báť, že sa ním predávkujete. Aby ste tak spravili, museli by ste vypiť viac ako dvadsať šálok denne, čo je určite nemožné.
Jeho existencia však nebola potvrdená veľmi dávno. Ešte pred pár desaťročiami prevládal názor, že čaj obsahuje odlišnú látku. Preto sa tento kofeín nazýval teín. Jeho najväčšie množstvo nachádzame v čiernom čaji z Indie, konkrétne z Assámu. Nachádza sa tu až 6,2% kofeínu, čo už je poriadne vysoký pomer. Pre jeho množstvo je však dôležité aj trvanie luhovania. Po 50 sekundách sa odstráni 4 percent kofeínu, po následnej minúte dokonca až 70 percent.
Kofeín však nie je jediná chemická látka, ktorá sa tu nachádza. Medzi najvýznamenjšie patria katechíny. Po vypití čaju sa u vás prejaví mierne povzbudenie centrálnej nervovej sústavy, čo sa môže prejaviť zrýchlením duševných pochodov. Pripočítať tu môžeme pôsobenie na cievy, krvný tlak svalstvo či srdce. Vedci potvrdili aj dietetické účinky či zvláštne pôsobenie na triesloviny. Dôležitá je aj prítomnosť éterických olejov v tomto nápoji, ktoré spôsobuje dokonca aj určitú eufóriu, na to ho však treba vypiť pomerne veľa. Povzbudzujúce účinky sa pri čaji preukazujú asi po 45 minútach (ich vrchol) a po asi hodine miznú bez následkov.
Podobne ako pri káve, aj tu sa teda začalo s výskumom vplyvu na rakovinu. Dokonca sa prejavili v množstve pokusov aj protektívne účinky! Tie sa realizovali na pečeňových bunkách v skúmavkách. Základom bolo dokázať účinky flavonoidov zeleného čaju pri toxických účinkoch nitrosaminov, čo sú oxidanty vdychované pri fajčení cigaretovým dymom. Výsledkom boli pozitívne vplyvy na lymfocyty, kedy došlo k zmierneniu mutahénneho účinku fajčenia. Testy sa realizovali aj na myšiach, ktoré boli po ožiarení UV svetlom a po podaní zeleného čaju sa u nich znížila rakovina kože. Najúčinnejší tu však bol čierny čaj.
Maté
Poznáte tento nápoj? Ak ste sa s ním ešte nestretli, vedzte že po káve a čaji je najväčším zdrojom kofeínu. Maté sa odborne nazýva Ilex paraguatiensis, z čoho môžete odhadnúť aj jeho pôvod. Dôkazy o jeho konzumácii sa objavili už pred stáročiami v Paraguaji, Brazílii či Argentíne. Dokonca oveľa skôr, ako do týchto krajín zavítali Španieli a miestnych naučili piť kávu. Práve tu teda môžeme zaradiť jeho prirodzený pôvod. Ide o špeciálny druh palmového stromu, ktorý bol kvôli jeho atypickým účinkom skultivovaný jezuitmi približne na začiatku 16. storočia. Odvtedy sa tak pravidelne pestuje aj v iných končinách sveta. Dôležité sú jeho listy, ktoré sa luhujú v horúcej vode. Takto nejako vznikne nápoj podobný známejšiemu čaju.
V dnešnej dobe ho ľudia radi miešajú do zmiešaných bylinkových čajov. Obľúbený je najmä medzi študentmi, môžu sa totiž po jeho vypití viac sústrediť na štúdium. V tomto prípade nevieme presne zhodnotiť množstvo kofeínu. Rozdielny je totiž v samotných listoch konkrétnych paliem. Môžeme však povedať, že v jednej šálke sa ho nachádza od 25 do 100 mg čo zodpovedá šálke silnejšieho čaju či slabšej kávy. Medzi pozitívne účinky maté patria znižovanie cholesterolu či liečenie niektorých druhov nádorov. Momentálne sa vyprodukuje asi 300 000 ton sušených listov, čo zodpovedá viac ako 3000 ton kofeínu.
Čokoláda a kakao
Kakao pochádza podobne ako čaj či káva z krajín mimo Európy. Spoločnú majú aj existenciu rôznych látok, ktoré dokážu povzbudiť organizmus človeka. To platí aj o kofeíne. Kakaové bôby ho ale obsahujú v minimálnom množstve. Výroba kakového prášku začína vyčistením bôbov, následným pražením a rozdrvením. Drť sa zbaví klíčiek a šupiek, prechádza predpražením a následným pražením pri teplote 0 stupňov Celzia. Práve tu dochádza k fyzikálnym a chemickým zmenám, pri ktorých dosiahneme ukončenie tvorby aromatických látok a ustálenie zafarbenia.
Z kakaových bôbov sa vyrába aj čokoláda. Po odstránení klíčkov a šupky sa drvené bôby upražia a pomelú na kakaovú hmotu. Pomocou trenia zvýšime jej teplotu a pritom sa začne uvoľňovať kakaové maslo. Postupne tak vzniká tekutá hmota, ktorá sa premieša napríklad s cukrom. Takto vzniká konečne aj samotná čokoláda. Musí však prejsť ešte mnohými krokmi, aby sme si ju mohli vychutnať v ústach…
Yoco a Guarana
Paullinia cupana (Guarana) má pôvod v Amazónii. Ide o druh liany, ktorej vedecký názov pochádza od botanika C. F. Paulliniho. V 16. a 17. storočí sa zaslúžil o popísanie a vlastne aj objavenie samotnej rastliny. Tento osviežujúci nápoj, ktorý z nej pochádza, je chuťovo či účinkami veľmi podobný colovým drinkom.
Svoju popularitu má najmä v Južnej Amerike. Dôvodom sú jeho povzbudzujúce účinky, ktoré prekonávajú aj kávu. Kofeín sa tu nachádza v semenách, a to až 3-krát viac ako v kávových bôboch. Guarana má také účinky, že sa ešte v 19. storočí pridávala do liekov. Dnes si ju môžete zadovážiť v podobe nápoja alebo kapsúl v lekárňach. Zaujímavosťou je, že človek si ani neuvedomí, koľko kofeínu do seba dostal. Podobne ako pri káve sa totiž vstrebáva len pomaly, preto účinky pociťujeme menej znateľne.
Coca-cola
Nakoniec sa dostávame k tomuto fenoménu a možno najsilnejšej značke na svete. Občas sa vraví, že kolu a slovíčko mama pozná každý človek na Zemi, preto vám bude rozumieť aj na konci sveta, ak si ju vypýtate. Tento nápoj obsahuje kofeín tiež. Premiérovo sa predával v kole v lekárni Jacobs Pharmacy v apríli 1886, síce len v množstve 9 nápojov denne. Samotné kolové semienko obsahuje 1,5% bezvodného theobrominu a kofeínu. Ten sa po vypití absorbuje po štyridsiatich minútach. Začne stúpať krvný tlak, rozšíria sa zreničky a telo odpovedá rôznymi vnútornými aj vonkajšími procesmi na uvoľňovanie cukru do telesného obehu, čo platí najmä o obličkách.
Organizmus okrem iného zvýši produkciu dopamínu, ktorý stimuluje nervové receptory mozgu, ktoré sa prezývajú aj ako centrá slasti. Štúdie preukázali, že takéto stavy zažívajú aj závislí na heroíne tesne po aplikácií očakávanej dávky… Po viac ako hodine sa prejavujú močopudné vlastnosti kofeínu. Prestávajú slastné pocity a organizmus si pýta cukor a kofeín. Preto môže byť osoba podráždená.
Možno sa vám zdá divné, že sme nespomenuli energetické nápoje. Tie sú však tak rôznorodé a ide o tak kontroverznú tému, že im vytvoríme priestor nabudúce v samostatnom blogu…
Kvalitnú zrnkovú kávu z našej pražiarne kúpite v našom e-shope.