fbpx
Fair trade – podceňovaná myšlienka zlepšujúca život chudobných
258x     48x     0x    

Fair trade – podceňovaná myšlienka zlepšujúca život chudobných

Počuli ste už o fair trade? Ak nie, máte čo doháňať. A to platí hlavne o vás, ktorým je blízka myšlienka pomoci ľuďom, ktorí nemali také šťastie narodiť sa v krajinách, kde im tvrdá práca naozaj prinesie dostatočné životné podmienky.

 

Termín fair trade znamená v preklade „spravodlivý obchod“. Za najdôležitejšiu definíciu považujeme tú od World Fair Trade Organization (WFTO), ktorá znie takto:

„Obchodné partnerstvo založené na dialógu, transparentnosti a rešpektu, usilujúci sa o väčšiu rovnosť v oblasti medzinárodného obchodu. Prispieva k udržateľnému rozvoju tým, že ponúka lepšie obchodné podmienky a zaistenie práv znevýhodneným výrobcom a právnikom, hlavne v chudobných rozvojových zemiach.“

Treba však rozlišovať medzi dvoma veľmi podobnými výrazmi.

  • Fairtrade (rozlíšite to tak, že tento názov sa píše bez medzery) je akýsi certifikačný systém už samotných fair trade produktov s ochrannou známkou, ktoré sú vyrobené a predávané podľa princípov organizácie Fairtrade Labellong Organizations International.
  • Fair trade (bez medzery) je určitý obchodný systém, ktorý však musí dodržiavať prísne sociálne, ekonomické a ekologické formy.

 

Ako funguje fair trade

Fair trade by mal predstavovať „lepšiu“ alternatívu klasických obchodov s kávou, ktorá umožní čo najspravodlivejšie rozdeliť zisky z tohto „čierneho zlata“. A povedzme si pravdu, tie nie sú vôbec malé. Nebavíme sa ale o rozdelení výnosov medzi obchodníkov niekde na svetových trhoch. Dôležité je, aby sa k ziskom dostali hlavne aj ľudia z rozvojových zemí. To spravodlivé rozdelenie sa musí týkať výrobcov či pestovateľov, ktorí sú často veľmi zle ohodnotení za svoju tvrdú prácu. Stáva sa, že ich plat nedokáže pokryť ani priemerné náklady na výrobu, ktorá by mala prebiehať udržateľným spôsobom. Dôležitým faktom je aj nutnosť splniť pracovné podmienky Medzinárodnej organizácie práce.

Aby sme to uviedli na pravú mieru, fair trade sa neorientuje čisto na kávu. Vo svojom „portfóliu“ á zahrnuté aj ďalšie poľnohospodárske produkty. Z tých najpredávanejších môžeme spomenúť kakao, čaj, trstinový cukor či sušené a čerstvé ovocie (najmä banány). Stretnúť sa však môžete aj s fair trade orechmi, obilím, medom či dokonca kvetmi. Mnoho ľudí netuší, že okrem poľnohospodárskych produktov majú veľký význam aj ručne vyrábané výrobky či textil z fair trade bavlny.

 

Ciele fair trade

Fair trade má na svojom konte množstvo zložitých aj menej zložitých definícií, ktoré vyprodukovali stovky organizácií. Pre lepšie pochopenie môžeme hovoriť o týchto cieľoch:

  • Chrániť životné prostredie a ľudské práva.
  • Vytvoriť udržateľné či dlhodobé obchodné partnerstvá, ktoré budú založené na vzájomnom rešpekte, dialógu a transparentnosti.
  • Zvýšiť povedomie spotrebiteľov o negatívnych efektoch medzinárodného obchodu a potrebe sociálnej spravodlivosti v rámci obchodovania s kávou či inými produktami
  • Podporiť rozvoj nezávislých poľnohospodárov či chudobnejších komunít a hlavne dohliadať na to, aby mali dostatočné pracovné podmienky počas výrobného procesu. Najdôležitejšie je, aby sa úplne obmedzili aj také konania, ktoré si ľudia vo vyspelejších krajinách dnes už vedia predstaviť len z dokumentov a historických filmov. Existuje totiž obrovské množstvo miest na svete, kde sa stále zneužívajú deti a ženy na nelegálnu prácu, za ktorú často nedostanú ani cent…
  • Fair trade by malo zlepšovať podmienky producentov z rozvojových krajín napríklad tak, že im umožnia vstup na zahraničný trh, ktorý tak bude môcť od nich odkúpiť tovar za spravodlivú cenu, ktorá je hlavne vyššia ako minimálna cena na trhu.

A čo na to ekonomické čísla? Podľa výročnej správy FLO z roku 2014, Fairtrade produkty dosiahli priam neskutočný obrat – 5,9 miliárd eur! Každým rokom pozorujeme nárast obratov, veď ešte v roku 2004 činili menej ako miliardu…Krajiny s najväčšími tržbami z Fairtrade produktov sú Nemecko, USA, Veľká Británia či Francúzsko. Asi najväčší progres zaznamenáva v posledných rokoch Švédsko.

 

História fair trade

„Spravodlivý obchod“ nevznikol len tak z ničoho nič. Aj táto myšlienka mala svojho predchodcu. V tomto prípade sa musíme preniesť až do 19. storočia, konkrétne do USA. Práve tu môžeme objaviť Free Produce Movement, čo bolo hnutie s cieľom ukončiť otroctvo. Nešlo ale o žiadne vzbury či rinčanie mečov či letiace guľky. Dosiahnuť to chceli elimináciou trhu s tovarom vyrobeným práve otrokmi.

Veľmi dôležitý prelom pri vzniku fair trade nastal počas 2. svetovej vojny, kedy sa do tohto nápadu „obuli“ americké náboženské organizácie. Tie začali dovážať tovar vyrobený chudobnými remeselníkmi či utečencami a inak znevýhodnenými komunitami. V 50. rokoch sa táto idea preniesla aj do Európy, čo malo za následok štart programu „Helping-by-Selling“ britskej organizácie Oxfam (1959). Ten sa zameral na predaj remeselných výrobkov z rozvojových krajín. V roku 1969 sa vyznamenali aj Holanďania vďaka mimoriadne úspešnej predajne ručne vyrábaných produktov z najchudobnejších krajín – Worldshop (Svetový obchod).

 

Fair trade káva

Konečne sa ale dostávame k tomu, čo nás zaujíma najviac – ku káve. Píše sa rok 1988 a holandská nadácia Max Havelaar získava ako prvá certifikáty v súlade s fair trade pravidlami. Išlo o kávu domorodých hospodárov z mexického Chiapas, ktorí boli vo veľkej miere podporovaní holandskou mimovládnou organizáciou Solidaridad. O čo vlastne konkrétne išlo?

Podpora spočívala najmä v podpore predaja ich kávy. Holanďania si povedali, že dosť bolo neustálym štedrým darom, ktoré v konečnom dôsledku nič na trhu nevyriešili. Naopak, často sa dostávali do nesprávnych rúk, tých bohatších a „za vodou“. Skôr sa zamerali na efektívnu pomoc pri prístupe na trh a distribúcii. Toto spojenie komerčnej distribúcie s etickým produktom vyvolalo prvotný boom predaja fair trade kávy práve v Holandsku, no povedomie o tejto komodite sa zvýšilo aj v iných krajinách „starého kontinentu“. Medzi prvé fair trade značky patrili napríklad Rättvisemärkt, TransFair či Fairtrade.  Okrem kávy predávali aj čaj, cukor, čokoládu, kakao alebo banány.

90. roky priniesli aj pre fair trade kávu hlavne vznik mnohých dôležitých medzinárodných orgánov, ktoré tento koncept uľahčili a konečne dokázali zrealizovať spoluprácu v rámci mezdinárodného trhu s kávou. Spomenúť môžeme IFAT (dnes známu ako WFTO) alebo EFTA (združujúca europských dovozcov). Všetko to zavŕšil vznik FLO v roku 1997.

 

Fair trade a súčasnosť

A čo súčasnosť? Dnes sa môžeme baviť o akejsi Tretej vlne fair trade, ktorá nabrala trochu iné smerovanie. Skôr sa zameriava na popularizáciu a medializáciu spravodlivého obchodu a vytvorenie súkromných podnikateľských činností. Kompetentní sa zamerali na vznik rôznych obchodíkov, ktoré sa špecializujú len a len na fair trade kávu, no nezabúdajú do tohto procesu zapojiť aj veľké reťazce. Takúto kávu dnes už môžete objaviť napríklad v regáloch obchodov Tesco, čo bolo v minulosti nemysliteľné…

Ako sme už spomenuli, fair trade, to nie je len káva z menej rozvinutých krajín. Ide o obrovskú ideu zahrňujúcu množstvo iných artiklov. Ide o veľký prelom v prepojení finančne dobre zabezpečených trhov a ľudí, len vďaka ktorým majú čo zákazníkom ponúkať.

Podmienky v mnohých afrických, ázijských či stredoamerických a juhoamerických krajinách sú z pohľadu poľnohospodárov často katastrofálne. Nestabilné politické situácie a z toho množiaca sa korupcia dospela až do takého štádia, že výrobcovia musia predávať svoje výrobky za minimálne ceny, ktoré nepokryjú ani len výrobné výdaje. A to nepíšeme o životných nákladoch. Nabudúce sa budeme venovať konkrétne fair trade káve, ktorá má v tomto koncepte mimoriadne silné postavenie.

 


Kvalitnú svetovú kávu od malých farmárov kúpite v našom e-shope.


 

 

Páčil sa Vám článok?

Zdielajte..
 

Ďalšie naše články

Hodnotenie článku

Comments

Marcelka 3. augusta 2020
díki za postup